Svedectvá pútnikov

Oplatilo sa. Bol som trikrát. Vždy po skončení púte mi bolo za púťou smutno, za nezvyčajným rytmom modlitieb, za hlboko prežívaným vzťahom z Bohom, z úžasnými ľuďmi, ktorých som mohol poznať, s vedomím , že putujem k svojej mamke. Kilometre ktoré nás delili od Jasnej Hory sa míňali veľmi rýchlo.

Ján

Bol som niekoľko krát a mohol by som napísať veľa skvelých zážitkov, ale poviem to skrátene. Prvý krát som sa modlil o prácu po skončení školy. V septembri mi zavolal jeden z mojich príbuzných a ponúkol mi od októbra prácu, presne to čo som študoval. Jednoduché

Bartosz

Prišla som tu neplánovane-nahovoril ma kamarát, počas náhodného rozhovoru. Samozrejme ako dievča – milión otázok a trápení – nemám s kým ísť, nemám kde spať , nikoho tam nepoznám atď. Všetky tie problém sa hneď podarilo vyriešiť. Púť ako taká bola pre mňa veľkým zaskočením – pomimo horúčav a úpalov som ju prežila bez problémov.

Na púť som šla s konkrétnou intenciou, ktorá sa veľmi rýchlo splnila a hoci na tom by som to mohla uzavrieť tak ten príbeh sa iba začal.

Čas púti, ako aj čas po púti bol pre mňa časom veľkých zmien a to je pre mňa najväčším ovocím, ktoré si odnášam z púte. 6. augusta 2015 som sa zúčastnila na prvej Tridentskej sv. omši a zamilovala som si túto liturgiu. Stretla som úžasných ľudí, ktorých príkladné svedectvo viery ma nakoplo do hlbšieho prežívania viery. Vec ktorú si azda najviac cením je to že som nabrala odvahu vyznávať vieru takýmto spôsobom. Nemám problém zo zakrývaním vlasov, či kľaknúť pri prijatí sv. príjmania.
Keď to tak hodnotím – oplatilo sa!

Patrycja