BIELO-ČIERNO-ČERVENÁ skupina tradície s cieľom zadosťučinenia
ORGANIZÁTORI
Pútnická skupina je organizovaná cez varšavské Centrum Veriacich Tradície Latinskej, v spolupráci s Inštitútom Dobrého Pastiera, ktorí bude zabezpečovať aj duchovnú službu pútnikom.
VEDÚCI
Hlavným vedúcim skupiny bude otec Gregorz Śniadoch z Inštitútu Dobrého Pastiera.
SPIRITUALITA
Pútnici budú čerpať z tradičnej spirituality Rímskokatolíckej Cirkvi, vzhľadom na jej stáročný charakter. V modlitbe sa budeme opierať predovšetkým na breviári. Budeme sa modliť ranné chvály, vešpery a kompletórium, ako aj tradičné pobožnosti ako svätý ruženec, tzv. godzinki k nepoškvrnenej Panne Márii, krížovú cestu ako aj litánie. Spievať budeme osvedčené liturgické piesne, ako aj národne. Naše spojenie s Rímskokatolíckou Cirkvou túžime vyjadriť aj cez modlitbu latinskom jazyku, ktorý je niekoľko storočí oficiálnym jazykom Katolíckej Cirkvi. Cieľom našej skupiny bude aj kultivovanie tradičných foriem pobožnosti, zvlášť starostlivosť o gregoriánsky chorál, ktorý ako zdôraznili otcovia na II. Vatikánskom koncile, má prvenstvo pred inými druhom spevu. Chceme tiež realizovať zásadu: Lex orandi – lex credendi (ako sa modlíme tak aj veríme).
SV. OMŠA
Upriamujeme tiež pozornosť zvlášť na úctu k najsvätejšej sviatosti oltárnej. Tradíciou Katolíckej Cirkvi je častá návšteva najsvätejšej sviatosti. Počas púte je možnosť každý deň vidieť a prijať Krista pod spôsobom chleba, zúčastniť sa na sv. omši v tradičnom rímskom ríte, ktorú ,,vrátil sv. otec Benedikt XVI. Cirkvi. Z vďakou za možnosť čerpať silu z tohoto nevyčerpateľného prameňa milostí, ako aj kvôli ucteniu reálnej prítomnosti a z vďačnosti za ňu, obetujeme po každej sv. omši poďakovanie.
KONFERENCIE
Konferencie posvätené doktrinálnym problémom, približujú integrálne učenie Cirkvi budú pripravené v súvislosti s tohoročnou témou púte, prednášané otcom Gregorzom. Sú naplánované aj konferencie , ktoré by sa mali týkať aktuálnych problémov, či ohrození Cirkvi a našej krajiny. Konferencie budú prednášať aj iní účastníci púte, najmä z vedeckého prostredia, kultúrneho a spoločenského života, ako aj pozvaní hostia.
PATRÓN DŇA
Každý deň bude posvätený konkrétnemu svätcovi-patrónovi. V krátkom zamyslení, ktoré sa bude snažiť prezentovať patróna na daný deň, si priblížime jeho život, cnosti, prácu a zásluhy, bude predstavená aj časť z jeho publikačnej činnosti. Počas dňa sa tiež budeme zvlášť modliť k danému svätcovi a budeme prosiť o jeho orodovanie. Výrazom našej viery v to, že svätí za nás orodujú u Boha bude každodenná modlitba Litánii k všetkým svätým. Rovnako tak chceme vyjadriť spojenie, nás ako putujúcej Cirkvi na zemi (Ecclesia peregrinans), Cirkvi bojujúcej (Ecclesia militans), zo svätými v nebi, ustanovenú Cirkev triumfálnu (Ecclesia triumphans), ako aj trpiacimi dušami v očistci, či prosiť o pomoc pre Cirkev trpiacu (Ecclesia patiens). Predovšetkým tiež prosíme o pomoc našich strážnych anielov, oddávajúc naše ťažkosti v putovaní sv. Michalovi Archanielovi.
ZHRNUTIE
Je potrebné si uvedomiť, že tento program je veľmi náročný najmä pre mládež. Netajíme, že vyžadujeme veľa, najmä poslušnosť prísnym pravidlám, istú askézu, sebazápor, ako aj intelektuálnu námahu. Určite je možné nájsť iné skupiny, ktoré tak veľa nebudú vyžadovať, kde bude panovať voľnejšia atmosféra. Ale o čo vlastne ide? Čo nás môže nasmerovať k životu k svätosti? Na púti zvlášť slúžime Bohu a Cirkvi, modlitbou, umrtvovaním sa predovšetkým vychovávame. Vďaka tejto snahe a túžbe poznať pravdy viery a učenie Cirkvi môžeme očakávať ovocie. Od toho či podstúpime túto ťažkosť, môže záležať viera nasledujúcich pokolení, ktoré prídu po nás a ktorým tuto vieru budeme predávať. Dúfajme, že sa nám spoločne podarí podstúpiť túto ťažkosť. Veríme, že mladí sú ambiciózni a neboja sa zobrať na seba túto ťažkosť. Mladí, ktorí sa vedia obetovať pre Boha, odovzdať mu úplne všetko, aby mohli od neho získať všetko – Jeho samého. Pevne veríme, že takáto obeta, takéto prostriedky, dokážu osloviť úmysly sŕdc mladých, pretože takáto modlitba, takýto životný štýl dokázali zachrániť našich otcov. Do častého siahania po takomto životnom štýle nás neustále vzýval sv. Ján Pavol II. Zvlášť počas svojich púti na rodnú zem. ,, Sme povinný vyznávať Boha práve cez horlivú účasť na živote Cirkvi; cez starostlivosť o slabých a trpiacich, zodpovedne sa zúčastňovať na verejnom živote, v duchu starostlivosti o budúcnosť národa postavenú na pravde evanjelia. Takýto postoj si vyžaduje zrelú vieru, osobne zaangažovanie. Táto viera musí byť viditeľná v konkrétnych činoch. Za takýto postoj je potrebné neraz platiť ohromnou obetou a heroizmom. Keď sa snažíme byť verný Cirkvi a Kristovi, vtedy zakúšame rôzne druhy výsmechu a neprijatia a to len preto, lebo chceme byť verný Kristovi a týmto spôsobom sa snažíme zachovať svoju hodnotu. Každý kresťan je povolaný, aby vždy a všade , kde ho Božia prozreteľnosť postaví, priznať sa ku Kristovi a to najmä pred ľuďmi (por.Mt10,32). (sv. Ján Pavol II., Gniezno 3.6.AD1997)